Hoci sa dvaja spoluzávislí nemusia zhodnúť na definícii spoluzávislosti, pri rozhovore o konkrétnych problémoch každý z nich tuší, čo má ten druhý na mysli. Zdieľajú spolu veci, ktoré robia rovnako, a tiež spôsob, akým sa cítia, myslia, a hovoria - a práve tieto spôsoby sú charakteristické pre spoluzávislosť.

V týchto bodoch - príznakoch, problémoch a reakciách - sa zhoduje väčšina definícií a liečebných programov. Tieto príznaky určujú spôsob liečenia, a preto ich musíme rozpoznať, prijať, žiť s nimi, riešiť ich, bojovať s nimi a často ich tiež zmeniť.

Predtým, než pristúpim k tomu, čo majú spoluzávislí spoločné, by som rada niečo zdôraznila: To, že máme tieto problémy neznamená, že sme zlí, vadní alebo menejcenní. Niektorí z nás si osvojili tieto návyky ako deti. Iní ich získali neskôr v živote. Niektoré veci sme sa mohli naučiť z našich interpretácií náboženstva.

Niektorým ženám bolo vštepované, že takéto správanie je pre ženy žiadúce. Nech už sme sa tieto veci naučili kdekoľvek, väčšina z nás sa ich naučila dobre. Väčšina z nás sa ich musela naučiť robiť, aby sme sa mohli brániť a uspokojovať svoje potreby. Robili, cítili a mysleli sme takýmto spôsobom preto, aby sme prežili - citovo, duševne a niekedy aj fyzicky. Snažili sme sa čo najlepšie porozumieť nášmu zložitému svetu. Žiť s normálnymi, zdravými ľuďmi nie je vždy ľahké. Žiť s chorými, narušenými, alebo problémovými ľuďmi je oveľa ťažšie. Je strašné žiť so zúrivým alkoholikom. Mnoho z nás sa snaží vyrovnať s hroznou situáciou  a toto úsilie je zároveň obdivuhodné a hrdinské. Robíme to najlepšie, čo dokážeme.

Zdá sa však, že tieto sebaobranné prostriedky už prestali byť užitočné. Niekedy sa to, čo robíme na svoju obranu obracia proti nám a ubližuje nám. Stáva sa sebadeštruktívnym. Mnoho spoluzávislých prežíva s ťažkosťami a ich potreby sú väčšinou nenaplnené. Ako vraví Scott Egleston, spoluzávislosť je taký spôsob uspokojovania našich potrieb, ktorý naše potreby neuspokojuje.

Robíme nesprávne veci zo správnych dôvodov Môžeme sa zmeniť? Môžeme sa naučiť zdravšie správať? Neviem, či je možné vyučovať duševné, duchovné a citové zdravie, ale viem, že je možné sa nechať inšpirovať a povzbudiť. Môžeme sa naučiť robiť veci ináč. Môžeme sa zmeniť. Myslím si, že väčšina ľudí chce byť zdravými a žiť svoj život ako najlepšie dokážu.

Ale mnoho z nás nevie, že je dobré robiť veci ináč. Väčšina z nás ani nechápe, čo z toho, čo sme robili, nefunguje. Väčšina z nás je natoľko zaneprázdnená reagovaním na problémy druhých, že nie je schopná identifikovať, nie to ešte riešiť svoje vlastné problémy. Mnoho psychológov vraví, že prvým krokom k zmene je uvedomenie. Druhým krokom je prijatie.

Majúc na pamäti tieto slová, preskúmajme teraz charakteristické rysy spoluzávislosti. Tento zoznam je zostavený na základe profesionálnych i sobných skúseností:

STAROSTLIVOSŤ O DRUHÝCH:

• myslia a cítia sa byť zodpovední za druhých - za ich pocity, myšlienky, skutky, správanie, voľby, túžby, potreby, šťastie, nešťastie, a celý osud.
• majú pocity úzkosti, ľútosti a viny, keď majú druhí problémy.
• majú potrebu - často cítia až tlak - pomáhať druhým riešiť ich problémy tým, že im často dávajú nevyžiadané rady, rýchle nápady a riešenia, alebo naprávajú ich pocity.
• sú nahnevaní, keď ich pomoc nie je účinná.
• predvídajú potreby druhých.
• nechápu, prečo druhí nerobia to isté im.
• hovoria áno, keď myslia nie robia veci, ktoré v skutočnosti robiť nechcú robia viac než by mali, a robia za druhých veci, ktoré sú druhí schopní urobiť sami. nevedia, čo chcú a potrebujú, a keď to vedia, hovoria si, že to nie je potrebné a dôležité.
• snažia sa vyhovieť druhým, namiesto toho, aby vyhoveli sebe.
• ľahšie cítia a vyjadrujú rozhorčenie nad nespravodlivosťou, ktoré sa deje druhým, než nad tou, ktorá sa deje im.
• najbezpečnejšie sa cítia, keď dávajú.
• majú výčitky svedomia a cítia sa nesvoji, keď prijímajú.
• cítia sa smutní, pretože celí svoj život len dávajú a nedostávajú.
• sú priťahovaní ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc.
• priťahujú ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
• nudia sa a cítia sa bezcenní, keď neprežívajú nejakú krízovú situáciu, keď nemajú žiadny problém, alebo keď nemajú komu pomôcť.
• prerušia svoju každodennú rutinu, len aby mohli urobiť, alebo poradiť niekomu druhému.
• príliš sa angažujú.
• sú unáhlení a cítia sa byť stále pod tlakom.
• hlboko vo vnútri veria, že druhí sú za nich akosi zodpovední.
• obviňujú druhých za situáciu, v ktorej sa nachádzajú.
• hovoria, že za to, ako sa cítia môžu druhí. • veria, že druhí ich dovádzajú k šialenstvu.
• majú zlosť a pocit, že sú šikanovaní, nedocenení a využívaní.
• zisťujú, že kvôli predchádzajúcim vlastnostiam strácajú o nich druhí záujem a hnevajú sa na nich.

NÍZKA SEBAÚCTA:

• pochádzajú z problémových, rozvrátených, alebo dysfunkčných rodín.
• popierajú, že by ich rodina bola problémová, rozvrátená, alebo dysfunkčná.
• za všetko sa obviňujú.
• sú nespokojní so všetkým na sebe - vrátane toho, čo hovoria, cítia, ako myslia a jednajú.
• bránia sa, sú nahnevaní a rozhorčení, keď niekto kritizuje, alebo obviňuje spoluzávislých - napriek tomu, že sami sa voči sebe správajú rovnako.
• odmietajú chválu a komplimenty.
• sú smutní, keď sa im nedostáva chvály a uznania (deprivácia pohladení).
• cítia sa úplne odlišný od zvyšku sveta.
• myslia si, že nie sú dosť dobrí.
• majú výčitky svedomia, keď minú peniaze na seba, na nepotrebné veci, alebo len tak pre vlastnú zábavu.
• boja sa odmietnutia.
• berú veci osobne.
• sú obeťami sexuálneho, telesného, citového zneužívania zanedbávania, opustenia, alebo alkoholizmu.
• cítia sa ako obete.
• hovoria si, že nedokážu nič urobiť správne.
• boja sa robiť chyby.
• čudujú sa, prečo tak ťažko robia rozhodnutia.
• očakávajú od seba vždy perfektný výkon a dokonalú prácu.
• nechápu, prečo sú so všetkým čo urobia nespokojní.
• majú pocit, že vedia ako by všetko malo byť.
• majú silné pocity viny.
• hanbia sa za seba.
• myslia si, že ich život nestojí za to žiť.
• namiesto toho pomáhajú žiť druhým ľuďom.
• umelo si zvyšujú svoju sebaúctu tým, že pomáhajú druhým ľuďom.
• cítia sa bezcenní a majú pocit zlyhania, keď sa druhým nedarí, zlyhávajú, a pod.
• želajú si, aby ich v živote postretli dobré veci.
• veria tomu, že sa tak nikdy nestane.
• veria tomu, že si nezaslúžia byť šťastní.
• želajú si, aby ich druhí mali radi a aby ich milovali.z
• veria tomu, že druhí ich v skutočnosti nemôžu mať radi a milovať.
• snažia sa druhým dokázať, že sú dosť dobrí.
• uspokoja sa s tým, že sú potrební.

POTLAČENIE - mnohí spoluzávislí:

• vytesňujú svoje myšlienky a pocity z vedomia, kvôli pocitom strachu a viny.
• sa boja byť sami sebou.
• nie sú uvolnení a vyzerajú strnulo.

OBSESIE - spoluzávislí majú sklony:

• nadmerne sa strachovať o druhých a ich problémy.
• robiť si starosti aj z tých najmalichernejších vecí.
• veľa premýšľať a hovoriť o druhých ľuďoch.
• nespať kvôli druhým ľuďom a ich problémom.
• strachovať sa.
• nenachádzať odpovede.
• kontrolovať druhých.
• snažiť sa prichytiť druhých pri nevhodnom správaní.
• pocit, že nedokážu prestať hovoriť, premýšľať, a strachovať sa o druhých a ich problémy.
• prerušiť činnosť len preto, že sú niekým, alebo niečím rozrušení.
• sústreďovať všetku svoju energiu na druhých a ich problémy.
• čudovať sa, prečo nemajú nikdy dostatok energie.
• nechápať, prečo nikdy nič nedokončia.

KONTROLA Mnohí spoluzávislí:

• prežili nepríjemné udalosti s ľuďmi, ktorí boli mimo kontrolu a ktorí im spôsobili mnoho žiaľu a sklamania.
• sa boja nechať druhých, aby boli sami sebou a nechať udalostiam voľný priebeh.
• si neuvedomujú a neriešia svoj strach zo straty kontroly.
• sa domnievajú, že najlepšie vedia, ako by veci mali byť, a ako by sa ľudia mali správať.
• sa snažia kontrolovať udalosti a ľudí bezmocnosťou, obviňovaním, nátlakom, zastrašovaním, dávaním rád, manipuláciou alebo panovačnosťou.
• sú neúspešní vo svojom úsilí, a vyvolávajú v druhých hnev.
• sú nespokojní a zlostní.
• majú pocit, že sú ovládaní udalosťami a ľuďmi.

POPIERANIE - spoluzávislí majú sklony:

• ignorovať problémy, alebo predstierať, že neexistujú.
• tváriť sa, že situácia nie je tak vážna, ako v skutočnosti je.
• navrávať si, že zajtra bude všetko lepšie.
• stále niečo robiť, aby nemuseli o ničom rozmýšľať.
• byť zmätení.
• byť depresívni alebo chorí.
• navštevovať doktorov a užívať ukľudňujúce prostriedky.
• stať sa workaholikmi a neustále pracovať.
• nutkavo míňať peniaze.
• prejedať sa.
• tváriť sa, že nič z toho nie je pravda.
• sledovať, ako sa problémy zhoršujú.
• veriť klamstvám.
• klamať sami seba.
• nechápať, prečo majú pocit, že strácajú rozum.

ZÁVISLOSŤ - mnohí spoluzávislí:

• nie sú šťastní ani spokojní so sebou.
• hľadajú šťastie mimo seba.
• chytia sa každého alebo všetkého, o čom si myslia, že im prinesie šťastie.
• cítia sa veľmi ohrození stratou vecí, alebo ľudí, o ktorých si myslia, že sú dôvodom ich šťastia.
• zo strany rodičov nepociťovali lásku a uznanie.
• nemajú radi sami seba.
• veria, že ich druhí nemajú a ani nemôžu mať radi.
• zúfalo hľadajú lásku a uznanie.
• často očakávajú lásku od ľudí neschopných milovať.
• neveria, že by pre nich niekto niečo urobil.
• stotožňujú lásku s bolesťou.
• majú pocit, že ľudí skôr potrebujú, než chcú.
• snažia sa dokázať, že si zaslúžia byť milovaní.
• nepremýšľajú o tom, či sú druhí pre nich vhodní.
• obávajú sa, či sa druhým páčia a či ich druhí majú radi.
• nepremýšľajú o tom, či sami milujú druhých.
• svoj život sústreďujú okolo druhých ľudí.
• od vzťahov očakávajú, že im poskytnú všetko šťastie a dobré pocity.
• strácajú záujem o svoj vlastný život, keď niekoho milujú.
• boja sa, že ich druhí ľudia opustia.
• neveria, že sú schopní postarať sa sami o seba.
• zostávajú vo vzťahoch, ktoré nefungujú.
• tolerujú zneužívanie, len aby ich druhí mali radi.
• cítia sa uväznení vo vzťahoch.
• ukončujú zlé vzťahy, aby vstúpili do nových - rovnako zle fungujúcich.
• pochybujú o tom, či vôbec nájdu lásku.

ZLÁ KOMUNIKÁCIA - spoluzávislí často:

• obviňujú.
• vyhrážajú sa a zastrašujú.
• vnucujú.
• prosia.
• podplácajú.
• radia.
• nehovoria, čo si myslia.
• nemyslia si to, čo hovoria.
• nevedia, čo si vlastne myslia.
• neberú sa vážne.
• myslia si, že druhí ľudia ich neberú vážne.
• berú sa príliš vážne.
• svoje žiadosti a prosby vyjadrujú nepriamo - napríklad vzdychaním.
• pri rozhovore sa ťažko dostávajú k veci.
• nie sú si istý, o čo im vlastne ide.
• slová opatrne vyberajú, aby dosiahli žiadúci výsledok.
• snažia sa hovoriť to, o čom si myslia, že druhých poteší.
• snažia sa hovoriť to, o čom si myslia, že druhých vyprovokuje.
• snažia sa hovoriť tak, aby druhí ľudia urobili to, čo od nich očakávajú.
• nepoužívajú slovíčko nie.
• hovoria o druhých.
• vyhýbajú sa rozhovorom o sebe, svojich problémoch, pocitoch, a myšlienkach.
• hovoria, že za všetko môžu sami.
• hovoria, že za nič nemôžu.
• sú presvedčení o tom, že na ich názore nezáleží.
• svoje názory vyjadrujú až potom, keď poznajú názory druhých.
• klamú, aby chránili a zakryli ľudí, ktorých milujú.
• klamú, aby ochránili seba.
• ťažko presadzujú svoje práva.
• robí im problém úprimne, otvorene a primerane vyjadriť čo cítia.
• myslia si, že väčšina toho, čo chcú povedať, nie je dôležitá.
• rozhovory začínajú cynickým, sebaponižujúcim, alebo nepriateľským spôsobom.
• ospravedlňujú sa druhým za to, že ich otravujú.

SLABÉ HRANICE - spoluzávislí často:

• hovoria, že určité formy správania u druhých nebudú tolerovať.
• postupne zvyšujú svoju toleranciu, až nakoniec tolerujú správanie, o ktorom tvrdili, že ho nikdy tolerovať nebudú.
• dovoľujú druhým, aby ich zranili.
• nechávajú druhých, aby ich zraňovali aj naďalej.
• nechápu, prečo im tak veľmi ubližujú.
• sťažujú sa, obviňujú, a snažia sa ovládať druhých, avšak zostávajú tam, kde sú.
• nakoniec sa nahnevajú.
• stávajú sa úplne netolerantní.

NEDOSTATOK DÔVERY - spoluzávislí:

• nedôverujú sami sebe.
• nedôverujú svojim pocitom.
• nedôverujú svojim rozhodnutiam.
• nedôverujú druhým ľuďom.
• snažia sa dôverovať nedôveryhodným ľuďom.
• myslia si, že ich Boh opustil.
• strácajú vieru v Boha.

HNEV - mnohí spoluzávislí:

• sú veľmi vystrašení, zranení a nahnevaní.
• žijú s ľuďmi, ktorí sú veľmi vystrašení, zranení a nahnevaní.
• boja sa svojho vlastného hnevu.
• boja sa hnevu druhých.
• myslia si, že druhí ich opustia, keď prejavia svoj hnev.
• myslia si, že za ich hnev môžu druhí ľudia.
• boja sa nahnevať druhých.
• majú pocit, že sú ovládaní hnevom druhých ľudí.
• potláčajú svoj hnev.
• veľa plačú, sú depresívni, prejedajú sa, chorľavejú, robia zlé a podlé veci, aby sa pomstili, správajú sa nepriateľsky, alebo vybuchujú v zúrivých záchvatoch hnevu.
• trestajú druhých za to, že ich nahnevali.
• hanbia a obviňujú sa za svoje pocity hnevu.
• cítia stále väčšiu zlosť, nepriateľstvo a zatrpknutosť.
• cítia sa bezpečnejšie, keď sú nahnevaní, než keď sú urazení a zranení.
• nevedia, či sa vôbec svojho hnevu niekedy zbavia.

SEXUÁLNE PROBLÉMY - niektorí spoluzávislí:

• aj v spálni sa správajú ako opatrovatelia.
• majú sexuálne styky, keď nechcú.
• majú sexuálne styky, i keď by sa radšej objímali, maznali, a láskali.
• snažia sa o sexuálny styk, keď sú nahnevaní alebo zranení.
• odmietajú sexuálny styk, pretože sú na svojich partnerov nahnevaní.
• boja sa straty kontroly.
• len s ťažkosťami dokážu vyjadriť svoje želania pri milovaní.
• citovo sa uzatvárajú.
• cítia sexuálny odpor k partnerovi.
• nehovoria o tom.
• napriek tomu sa k sexu nútia.
• redukujú sexuálny styk na technickú záležitosť.
• nechápu, prečo ich sex neuspokojuje.
• strácajú o sex záujem.
• vymýšľajú si dôvody, aby sa mu vyhli.
• túžia po tom, aby ich sexuálny partner zomrel, odišiel, alebo pochopil ich pocity.
• majú divoké sexuálne fantázie o druhých.
• majú mimomanželské sexuálne styky, alebo o nich uvažujú

RÔZNE - spoluzávislí majú sklony:

• byť extrémne zodpovední.
• byť extrémne nezodpovední.
• byť mučeníkmi, ktorí obetujú svoje šťastie i šťastie druhých kvôli veciam, ktoré si obetu nevyžadujú.
• ťažko sa s ľuďmi zbližovať.
• ťažko sa dokážu zabaviť a byť spontánni.
• na svoju spoluzávislosť reagovať vcelku pasívne - plačom, urazením, alebo bezmocne.
• na svoju spoluzávislosť reagovať vcelku agresívne - násilím, hnevom a tyraniou.
• striedať pasívne a agresívne reakcie.
• kolísať v citoch a rozhodovaní.
• smiať sa, keď sa im chce plakať.
• byť verní svojim návykom a ľuďom napriek tomu, že ich to zraňuje.
• hanbiť sa za svoje rodinné, osobné a manželské problémy.
• nechápať svoje problémy a byť z nich zmätení.
• zakrývať, klamať a tajiť svoje problémy.
• nevyhľadávať pomoc, pretože si hovoria, že problém nie je tak vážny, alebo dôležitý.
• nechápať, prečo ich problém nezmizne.

POKROČILÉ ŠTÁDIUM - v neskorších štádiách spoluzávislí:

• sú apatickí.
• sú depresívni.
• stávajú sa uzavretí a izolujú sa.
• úplne strácajú zmysel pre každodennú rutinu a štruktúru dňa.
• zneužívajú alebo zanedbávajú svoje deti a ostatné povinnosti
• trpia beznádejou.
• začínajú rozmýšľať o úteku zo vzťahu, v ktorom sa cítia uväznení.
• premýšľajú o samovražde.
• stávajú sa násilnými.
• vážne duševne alebo telesne ochorejú.
• trpia poruchami stravovania (prejedajú sa, alebo nejedia takmer vôbec)
• stávajú sa závislými na alkohole alebo iných drogách.

 Rovnako ako iní ľudia, aj spoluzávislí sa cítia a správajú rôzne. Neexistuje žiadny určitý počet vlastností, na základe ktorých by sme mohli určiť, či niekto je, alebo nie je spoluzávislý. Každý človek je iný, každý človek si robí veci po svojom. To čo sa tu snažím je načrtnúť len všeobecný obraz. Interpretácia a rozhodnutie je na vás. Najdôležitejším však je, aby ste najprv identifikovali oblasti, v ktorých máte problémy, a potom sa rozhodli, čo s tým chcete robiť.

Zdroj: Mellodie Beattie, Koniec spoluzávislosti, Spolok V.Vojtecha