Hoci sa dvaja spoluzávislí nemusia zhodnúť na definícii spoluzávislosti, pri rozhovore o konkrétnych problémoch každý z nich tuší, čo má ten druhý na mysli. Zdieľajú spolu veci, ktoré robia rovnako, a tiež spôsob, akým sa cítia, myslia, a hovoria - a práve tieto spôsoby sú charakteristické pre spoluzávislosť.

V týchto bodoch - príznakoch, problémoch a reakciách - sa zhoduje väčšina definícií a liečebných programov. Tieto príznaky určujú spôsob liečenia, a preto ich musíme rozpoznať, prijať, žiť s nimi, riešiť ich, bojovať s nimi a často ich tiež zmeniť.

Predtým, než pristúpim k tomu, čo majú spoluzávislí spoločné, by som rada niečo zdôraznila: To, že máme tieto problémy neznamená, že sme zlí, vadní alebo menejcenní. Niektorí z nás si osvojili tieto návyky ako deti. Iní ich získali neskôr v živote. Niektoré veci sme sa mohli naučiť z našich interpretácií náboženstva.

Read more